O fenoméne, ktorý v ďalších riadkoch priblížim, som dávnejšie čítal zopár viet v knihe venovanej ľudskej výkonnosti a obmedzeniam v letectve. Zaujalo ma to, ale zavrhol som reálnosť a dôveryhodnosť toho odseku. Spomenul som si naň pred pár týždňami. Kamarát a kolega- pilot sa vrátil z nádherného letu. Sám som lietal v ten istý deň, v rovnakom čase ako on. Večer sme si vymieňali zážitky. Počasie bolo skutočne unikátne, jesenno-zimná atmosféra, doliny zaliate oparom, zapadajúce slnko...
Jeho zážitok bol však okorenený.
Zažil totiž podľa popisu to, čomu sa odborne hovorí „Out Of Body Experience“.
Ide o fenomén, ktorý sa po prvý krát objavil pri výškových letoch v jednopilotných letúnoch a pri letoch do vesmíru. Bohaté skúsenosti v tomto smere majú najmä bojoví piloti. Rovnaký fenomén sa objavuje z času na čas v kokpitoch výkonných vetroňov, pri letoch vo veľkých výškach, vo vlne a pod. Ak však nastane istá zhoda okolností, môže sa s ním stretnúť každý kto lieta sám. Dôležitým faktorom je výška letu, pokojné ovzdušie bez turbulencie a nízka hladina pozornosti pilota daná povahou letu. O čo vlastne ide?
Popis tejto „ilúzie“ je približne nasledovný:
Ste pohodlne usadený(á) v kabíne, v sóle. Nemáte sa s kým rozprávať alebo vymieňať dojmy. Letíte dlhší čas v horizonte, lietadlo je vyvážené a v ustálenom režime, prípadne je aktivovaný autopilot. Atmosféra je veľmi pokojná a začínate sa podvedome viac a viac vnárať do vlastných myšlienok, nevenujete pozornosť riadeniu. To, čo sa odohráva ďalej je trochu bizarné. Počiatočný stav nepozornosti a uvoľnenia prechádza do fascinujúcej roviny mimo Vášho tela. Pozorujete sami seba z vonkajšieho priestoru- často to býva z krídla na ktorom pilot sedí alebo spred kabíny. Vidíte sa vo vnútri kabíny a pozorujete sa, v istej forme eufórie. Tento stav trvá zväčša len krátko, rádovo sekundy až desiatky sekúnd. Nasleduje „návrat do tela“ a niekoľkosekundové obdobie straty orientácie v priestore a čase. Neviete kde ste, prečo ste tam a čo robiť ďalej. Po tomto krátkom období úzkosti a neistoty nasleduje návrat do reality, obnovuje sa schopnosť zdravého úsudku a predstavy o priestore a čase. Často tiež nasleduje fenomén nazývaný „knife edge“ alebo jeho presný opak- „Giant hand illusion“. V prvom prípade ide o pocit extrémnej citlivosti lietadla na akýkoľvek zásah do riadenia, akoby lietadlo balansovalo na hrane pomyselného ostria noža. Druhý prípad je opakom, vzniká ilúzia enormných síl potrebných na zvládnutie riadenia.
Áno, je to trochu desivé.
To, že nejde o výmysel, je podložené množstvom svedectiev a popisov pilotov, ktorí si vyššie popísaný jav vyskúšali na vlastnej koži. Na tomto mieste si napríklad môžete vypočuť autentickú, a skutočne zaujímavú, „spoveď“ dvoch pilotov, Tima Sestaka a plukovníka Dana Fulghama:
Nahrávka:
V případě, že vám nefunguje online přehrávač je tato nahrávka ke stažení ZDE
Existuje množstvo teórií a dohadov okolo problematiky „mimotelového“ zážitku. Niektoré v tejto súvislosti hovoria o halucinačnej podstate veci, iné spájajú tieto zážitky s biochemickými procesmi v mozgu. Ďalšie teórie sa spájajú s duchovnom, nesmrteľnosťou ľudskej duše. Zážitky ľudí, ktorí sa ocitli mimo tela nedeliteľne spájajú s dôkazmi o schopnosti ľudskej duše prežívať mimo tela.
Zaujímavý je názor, ktorý z časti vyslovil aj psychológ na začiatku vyššie uvedenej nahrávky, a to že ide o stav zapríčinený istou „predstavivosťou mozgu“. Ten si vytvára model skutočnosti a premieta ho sústavne do nášho povedomia. Ak nastane istá zhoda podmienok, dokáže mozog premietnuť prakticky čokoľvek, berúc do úvahy všetky prvky z reálneho prostredia. Ako obrovská skladačka. Mozog má svoju databázu, z ktorej dokáže poskladať nový pohľad na „realitu“. Niekde v podvedomí existuje súbor obrazov, snímok. Mozog dokáže poskladať takmer čokoľvek.
Rozsiahlu prácu na túto tému si možno prečítať na tomto mieste: http://www.vlasback.com/storage/FAQ/oobe-faq.pdf , v tomto prípade však ide skôr o (prejavmi podobnú) tému súvisiacu so zážitkami ľudí, ktorí „prežili vlastnú smrť“.
Špeciálne v oblasti letectva sa problematikou intenzívne zaoberal napr. austrálsky úrad pre bezpečnosť v doprave (ATSB) v spolupráci s doktorom Davidom Newmanom, leteckým lekárom a špecialistom v oblasti ľudských zdrojov v letectve. Spomínaný fenomén bol popísaný v dokumente uverejnenom ATSB koncom roka 2007 (http://www.atsb.gov.au/publications/2007/pdf/B20070063.pdf ). Označuje sa ako „Break-off phenomenon“.
Prvok veľkej výšky, ako jeden z faktorov ktoré spúšťajú celý jav, sa podľa všetkého podieľa na aktivácii najväčšou mierou. Príčin môže byť niekoľko. V prvom rade, predstava veľkej výšky evokuje vo väčšine pilotov pocit bezpečia a pôsobí upokojujúco. Čím väčšia výška, tým viac času na riešenie akéhokoľvek problému. Druhá vec je vplyv výšky spôsobujúci pocit osamotenia, úplnej samoty až odrezanosti od zvyšku sveta.
Každopádne ide o nesmierne zaujímavý zážitok, avšak spojený s rovnakou mierou rizika. Je zaujímavé, že vo výcviku, a ani pri teoretickej príprave, som sa s výraznejším upozornením na tento jav nestretol. Rovnako nebola o tomto jave jediná zmienka v učebných materiáloch ATPL, ani v samotných testoch. Pritom už v osnove základného výcviku je množstvo letov v sóle, pri ktorých sa spomínaný jav môže vyskytnúť!
Zrekapitulujme rizikové podmienky, pri ktorých je nevyhnutné pri sólových letoch zvýšiť pozornosť:
• Let vo výškach rádovo nad 5000ft (!!)
• Nižšia náročnosť letenej úlohy
• Pokojné ovzdušie bez turbulencie
• Stručná alebo žiadna komunikácia s ATC
• Celkovo pokojná atmosféra a nízka (až nulová) hladina stresu
Aj krátkodobý „výpadok“ pozornosti, navyše nasledovaný dezorientáciou môže mať tragické následky! Ako náhle pri ktoromkoľvek lete v budúcnosti zaregistrujete vyššie spomenuté podmienky, zvýšte pozornosť, zamestnajte sa akoukoľvek aktivitou súvisiacou s letom alebo jeho ďalším priebehom...
Ilúzie a dezorientácia pri lietaní sa v značnej miere podieľali a podieľajú na nehodách, či už športových, vojenských alebo dopravných letúnov. Čím viac budú o nich ľudia vedieť, tým väčšia šanca, že sa nešťastiu podarí včas zabrániť.
