Viper SD-4, slovenská špecialita

Naše prvé stretnutie s Viperom prebehlo ešte v zimných mesiacoch vo výrobných priestoroch spoločnosti Tomark, s.r.o., kde sme na vlastné oči mohli vidieť, ako lietadlo vzniká a s akou precíznosťou sú jednotlivé diely kompletizované. Viper je výsledkom dôslednej, viac ako dvojročnej práce šéfkonštruktéra, pána  Ing. Slavomíra Dobroviča, jeho otca, dlhoročného kapitána a pilota dopravných letúnov Laca Dobroviča, ako aj ďalších spolupracovníkov, konštruktérov a technológov. Výrobca  plne využíva sofistikovanú CNC laserovú a frézovaciu technológiu. Výrobnými priestormi nás previedol sám jej generálny riaditeľ, pán Ing. Daniel Tomko, ktorý je leteckým nadšencom a otcom celej myšlienky.

Širšej verejnosti bol stroj po prvý krát predstavený na výstave Aero Friedrichshafen v roku 2007. Od tej doby si našiel na Slovensku a v zahraničí nespočet priaznivcov a jeho letové vlastnosti oceňuje množstvo spokojných majiteľov a prevádzkovateľov po celom svete.

Letún je certifikovaný v mikroľahkej kategórii, výrobca však absolvoval aj kompletný proces certifikácie v kategórii „Normal“, čo umožňuje napríklad jeho využitie pre výcviky PPL(A), timebuilding a iné, za skutočne zaujímavo nízke ceny. Viper je tiež štandardne využívaný na aerovleky.
Celokovový dolnoplošník v dvojmiestnej konfigurácii so sedadlami vedľa seba zaujme uhladenou robustnosťou spojenou s aerodynamickou čistotou a eleganciou. Lietadlo vyniká vysokou cestovnou rýchlosťou - 200km/h, ako aj prebytkom výkonu štandardne dodávanej pohonnej jednotky Rotax 912 S/ULS. Pádová rýchlosť mikroľahkého letúna má hodnotu 65 km/h, vertikálna rýchlosť v stúpaní dosahuje 6,5 m/s.

Zoznámiť sa s lietadlom na vlastnej koži je vždy jedinečný zážitok a dá človeku nový pohľad na vec. Prijali sme preto ponuku výrobcu a zobrali Vipera do vzduchu. Na letisku v Ražňanoch (LZRY) bol pre náš test pripravený stroj OM-M900 osadený štvortaktným Rotaxom 912 S/ULS s výkonom 100k a trojlistou vrtuľou Peszke.

Stroj zaujal na prvý pohľad nápadným sfarbením interiéru a bohatým prístrojovým vybavením. Mohutný prekryt kabíny umožnil pohodlné nastupovanie a usadenie v sedačke s trojbodovými bezpečnostnými pásmi. Priestranný kokpit nijako neobmedzoval pohodlný posed a poskytuje pocit voľnosti a dobrého prehľadu. Rozmiestnenie ovládačov po kokpite je logické a intuitívne. Miernou odlišnosťou je ručné ovládanie hydraulických, kotúčových bŕzd hlavného podvozku. Hneď prvé rolovanie však ukázalo bezproblémovosť tohto riešenia, človek si naň jednoducho okamžite zvykne. Nohy sú v oveľa uvoľnenejšej polohe, než pri klasických nožných diferenciálnych brzdách.

Po nahodení nasledovala séria štandardných úkonov a zapnutie letových, navigačných a motorových prístrojov združených do dvoch LCD monitorov systému Glass Cockpitovej avioniky Dynon s EFISom D100 (Electronic Flight Information System) a EMS D120 (Engine Monitoring System) a displeja navigačného systému GPS. Toto prístrojové vybavenie ponúka komfort vyššej triedy, ovláda sa veľmi jednoducho a je doslova priateľské k užívateľovi. Zobrazenie základných údajov je prakticky identické s inými systémami Glass Cockpit. Perličkou bola napríklad indikácia správneho uzamknutia kabíny, snímače preťaženia s pamäťou maxima alebo okamžité textové hlásenie alertov pri prekročení kritických hodnôt jednotlivých prístrojov.

Podvečerné relatívne pokojné počasie s miernym vetrom, dohľadnosťou vysoko nad 10 km a len miernou kumuloformnou oblačnosťou dávalo tušiť, že lietanie bude pôžitkom a do vzduchu sa rozhodne tešil aj Viper, súdiac podľa dynamickej odozvy na pohyby pákou prípusti :-)

Vzlet z dráhy 16R (tráva) bol skutočne rýchly, postupné zvýšenie výkonu na maximum zatlačilo do sedačky a badateľný bol silný krútiaci moment s tendenciou bočiť doľava, avšak veľmi ľahko korigovateľnou nožným riadením. Vzlet na krátkom úseku dráhy a rapídne stúpanie s hodnotami okolo 800 ft/min. Riadiaca páka sedí príjemne v ruke a odozvy na riadenie sú bleskové. Zrovnanie do horizontu v cca 2000 ft a lietadlo sa usadilo  do cestovného režimu s indikovanou rýchlosťou  200 km/h pri spotrebe paliva okolo 18 litrov naturalu 95 za hodinu...

Prvé pristátie bolo pre zábavu nácvikom núdzového pristátia s vypnutým motorom, rozpočet šlo hravo zvládnuť a aj keď sme boli dlhí na finále, sklz v spolupráci s plnými klapkami pomohol.  Výrobca deklaruje schopnosť pristáť na dráhe s dĺžkou 250m. Nasledovali klasické okruhy a let do priestoru.

Celokovová konštrukcia, odolnosť a trvácnosť použitých materiálov Vipera priam predurčujú pre letecký výcvik. Jeho sila spočíva okrem ekonomiky prevádzky tiež v perfektných letových vlastnostiach a možnosti naučiť žiaka riadiť plnohodnotný a svižný stroj. Záujemcom a fanúšikom Vipera jednoznačne odporúčame vyskúšať si ho na vlastnej koži.

Spoločnosti Tomark týmto ešte raz ďakujeme za ochotu a perfektnú spoluprácu.