Vlastnenie take-off slotov je jedným zo základných vzťahov leteckej spoločnosti a letiska, z ktorého prevádzkuje lety. Ako sa stáva realitou dosahovanie kapacít a preplnenie letísk, ich vzletových a pristávacích dráh, ale aj vzdušného priestoru, na význame a hodnote naberá dôležitosť vlastnenia, pridelenia týchto slotov. Z správ v posledných týždňoch sú nám známe prípady leteckých spoločností, ktoré prevádzkujú lety s prázdnymi lietadlami len za účelom udržania atraktívnych a drahých slotov. Toto sa deje najmä na veľkých uzlových letiskách. Veľa leteckých spoločností požaduje rovnaké sloty napr. v čase špičky, a zdroj, o ktorý bojujú, čiže prístup na runway je limitovaný. K tomu pribúda aj skutočnosť, že hlavní dopravcovia si vyhradzujú práva, aby im alebo ich partnerským spoločnostiam z rôznych aliancií, boli poskytnuté atraktívne sloty. A tak používanie, obchodovanie a manažment slotov je v súčasnosti dôležitým prvkom ekonomiky a leteckých spoločností. V súčasnosti sa veľa diskusií, projektov, konferencií zaoberá tým, ako optimalizovať túto problematiku. Uvažuje sa, že novým prístupom by mohlo byť otvorenie slotov pre druhotný trh, ktorý by umožňoval spoločnostiam nakupovať a predávať sloty. Takýto model voľného trhu by bol podľa európskej komisie krokom vpred ku zákazníkom. Najatraktívnejšie sloty by takto mohli získať letecké spoločnosti v konkurenčnom trhu s prísnym dohľadom zodpovedných orgánov. Problémom politiky slotov je aj skutočnosť, že veľa najväčších hlavných leteckých spoločností sú národnými vlajkovými dopravcami. Vo veľa prípadoch štát vlastní balík ich akcií, a tak politickým tlakom podporuje a pretláča tieto letecké spoločnosti. Zvažuje sa aj o ponechaní systému slotov vo vlastníctve letiska. Letisko by ich prenajímalo leteckým spoločnostiam na určitú časovú periódu.
Z hľadiska biznisu ešte väčší význam v budúcnosti budú mať letiská. Očakáva sa, že jednotlivé strany profitujúce z toku pasažierov, obzvlášť letisko a konkrétna letecká spoločnosť (ktora sa tak stane akousi domovskou spoločnosťou) budú bližšie spolupracovať, budú sa spájať na základe zmlúv, kapitálu, vlastníctva, vytvárať budú celky, korporácie, zmlúv, atd. s cieľom maximálneho prínosu. Toto by umožnilo takejto spoločnosti letiska a leteckého prepravcu ako komplexnému poskytovateľovi služieb byť veľmi flexibilný, z hľadiska služieb aj cien, čo by v konečnom dôsledku a pri predpovedanom raste leteckej dopravy prinieslo výhody kupujúcim aj predávajúcim, teda cestujúcim, objednávateľom cargo služieb, ako aj poskytovateľov.
Letiskové spoločnosti pokiaľ sú držiteľmi a poskytovateľmi slotov, majiteľmi obchodných priestorov na letisku, priestorov a systémov cateringu, cargo služieb, majiteľmi parkovacích plôch poprípade aj systémov dopravy medzi letiskom a mestom, majú príležitosť flexibilných cien, možnosť kombinovať ceny, tak aby boli prínosom pre prijímateľov služieb (kupujúcich).
V takomto systéme, ak by letisko bolo vlastníkom napríklad parkovacích plôch, a bolo by zároveň aj ich prevádzkovateľom, alebo aspoň by malo vplyv na cenotvorbu a reguláciu poplatkov, ceny za parkovanie by mohli byť vhodne skombinované s cenami leteniek a to tak, aby to prilákalo cestujúcich na krátke vzdialenosti a krátky čas. Nielen prevádzkovateľ letiska by profitoval z ceny za parkovanie, ale aj cestujúci, keďže časť z týchto financií by mohla znížiť cenu napr. pristávacích poplatkov, poplatkov za služby letiska. Ale to isté platí o obchodoch a ďalších službách na letisku, hoteloch, zábavných centrách, rekreačných strediskách v okolí a podobne. Letisko aj prepravca by tak profitovali na náraste objemu leteckej prepravy pretekajúcej cezeň. Pričom sa očakáva sa, že využitie takéhoto systému by malo byť prínosom tak z hľadiska komfortu a kvality ako aj nižších cien. Môžeme si predstaviť, že takto budú ponúkané zadarmo letenky, čo bude spojené alebo viazané s využívaním ich služieb. Zadarmo letenky vrátane poplatkov je už realita, v špeciálnych akciách ich ponúka ich aj v EU nemenovaný low-cost prepravca, zatiaľ však ide viac o reklamný ťah ako výsledok takéhoto hospodárenia.
Ak by sa takýto systém letiska a k nemu naviazanej leteckej spoločnosti veľmi rozrástol v jednom geografickom regióne, mohlo by to hroziť znížením konkurencie, vzniku monopolu v danom regióne, čo by sa odrazilo do vysokých cien, ktoré by zákazníci museli platiť. Iné letecké spoločnosti, ktoré by chceli lietať z takéhoto letiska, by sa chceli uistiť, že budú schopné ekonomickej prevádzky z tohto letiska a nestanú sa obeťou dravého biznisu. Proti tomuto, ako navrhuje Vízia 2020, mohlo by byť záujmom spoločnosti prevádzkujúcej letisko a ku nemu naviazanej leteckej spoločnosti, aby prilákala niekoľko iných spoločností na nekonkurenčné lety (destinácie, alebo časy slotov v prípade zhodných destinácií). Toto by mohlo priniesť finančné výhody a po vyjednaní podmienok by takýto systém mohol byť prijateľný pre zúčastnené strany. Takýto systém by ani nezruinoval low-cost prepravcov. Naopak, už sa stávame svedkami systémov blížiacich sa k tejto vízii. A sú to aj low cost prepravcovia, ktorí podobný model aplikujú už teraz.
Veľký nárast leteckej dopravy je aj vďaka úspechu a rozmachu práve low-cost leteckej dopravy. Biznis niektorých low-cost prepravcov už pracuje na základe, že letiská im platia, alebo im aspoň poskytujú výhody, úľavy na poplatkoch. Peniaze získavajú „späť“ potom od zákazníkov, pasažierov z ostatných služieb, ktoré poskytujú (parkovné, prenájom priestorov, reklamy, prenájom automobilov, atď.) Takisto poniektoré cestovné kancelárie a hotelieri platia čiastky leteckým spoločnostiam. Na cestovný ruch sa totiž dívajú zo širšieho pohľadu, a tak vedia, že ich príjem od dovolenkárov, turistov ako aj obchodných cestujúcich platiacich za ich služby ( dovolenky, pobyty hotely, zábavu, rekreácia, prenájom hnuteľných i nehnuteľných majetkov, vozidiel atď.) bude dokonca ešte väčší, keď ich služby bude využívať väčší počet zákazníkov. V cestujúcich teda vidia svoj potenciál a neváhajú platiť leteckým spoločnostiam. Príjem low cost prepravcov postupne začína tvoriť aj príjem z reklamy. Tá sa dostáva na palubu nielen vo forme palubných časopisov, ale aj priamo v interiéry paluby lietadla, predpokladá sa, že reklama sa vo väčšej miere v budúcnosti objaví aj na lietadle samotnom.
Počet rôznych biznis modelov postupne rastie. Môžeme sledovať snahu a trend nielen low-cost prepravcov o flotilu nových lietadiel, s čo najnižším priemerným vekom lietadiel, a teda o minimálne náklady na údržbu. Údržbu flotily si letecké spoločnosti začínajú objednávať u špecializovaných spoločností. Dokonca existuje aj biznis model, kde dodávatelia pohonných jednotiek nepredávajú motory ako také, ale predávajú ich životnosť, dobu prevádzky, funkcieschopnosti, použiteľnosti. Predpokladá sa, že takýto model by sa mohol v budúcnosti presadiť.
Ozývajú sa početné hlasy, že práve low-cost prepravcovia sú značným prispievateľom do balíka produkovaných emisií leteckou dopravou a dane z lacných leteniek nedostatočne platia za túto skutočnosť. Tak vznikajú požiadavky na vyššie palivové dane, taxy, emisné poplatky, ktorých prínos je na druhej strane veľmi diskutabilný. Proti nim sa ozývajú hlasy, že sú krokom späť, iní argumentujú, že v konečnom dôsledku spôsobujú ešte väčšie zaťažovanie životného prostredia emisiami tým spôsobom, že letecké spoločnosti sa im chcú vyhnúť napríklad kupovaním paliva v krajinách mimo zóny takýchto daní, privážajú ich, pričom produkujú ešte viac emisií. A napokon sú tu hlasy, že problematiku emisií, palivových daní, príplatkov a ceny pohonných hmôt treba nutne riešiť, ale treba hľadať iné zdroje ich financovania. Treba si uvedomiť aj, že za takýmito daňami môžu stáť často iné záujmy, ako environmentálne.
Letecký svet, podobne ako priemysel už stojí na prahu obchodovania z emisiami, emisnými kvótami, ich určovaním, prideľovaním. Má to byť radikálna a najpriamejšia cesta znižovania emisií a určenia ich akceptovateľného množstva. Na druhej strane môžeme polemizovať nad morálnou a etickou stránkou takéhoto modelu, nad jeho dopadom na malé, i veľké letecké spoločnosti, nad jeho vplyvom na konečného zákazníka, cestujúceho, nad priestorom pre vznik monopolov, či možné „vydieranie, vyjednávanie“, špekulácie, politické stránky, atď. Takéto obchodovanie je však už realitou blízkeho prichádzajúceho obdobia, a tak spoločnosť bude môcť sledovať, čo prinesie.
