Check-in proces je v súčasnosti jedna z udalostí zaberajúca čas pasažiera. Hoci sme svedkami internetového odbavenia, a tzv. self check-in boxov na letiskách, tento úkon bude potrebné ešte skrátiť. Plánuje sa zavedenie pokrokových ID technológií, umožňujúce prevádzanie a hladký prechod pasažiera letiskom. Bohužiaľ niektoré projekty navrhujú aj zavádzanie čipov do tela pasažierov. Bezpečnostné kontroly, pasové kontroly ako aj check in a čas pre ne by boli zredukované použitím vzdialeného elektronického prečítania-identifikovania tohto čipu, ako aj rozpoznávanie pokrokovými video technológiami, či skutočne ide o daného pasažiera. Tieto technológie by mohli byť začlenené v koridore pre celkové preskenovanie (tela) pasažiera, cez ktorý by samozrejme musel prejsť. Veľký pokrok môže byť dosiahnutí už súčasnými modernými IT technológiami. Pokrokové bezpečnostné a skenovacie zariadenia sú už totiž vyvinuté.
Nakupovanie (ak si cestujúci vyžaduje) na letiskách sa plánuje presunúť aj na palubu lietadla a to elektronickou objednávkou, pričom táto by bola dostupná po prílete na cieľové letisko, respektíve doručená na požadovanú adresu. Cestujúci by tak ušetril čas na letisku, ako aj batožinu ktorú by niesol lietadlom. Tento systém je už dostupný na niektorých letiskách a niektorými leteckými spoločnosťami.
Prvoradou úlohou je nájsť metódy pokrokového manažmentu príletov a odletov, redukovanie dopadu vírov za lietadlami a optimalizovanie pohybu lietadiel aj vzhľadom na víry, ich redukovanie, optimalizovanie hladín a spôsobov priblížení. Tieto otázky sa v súčasnosti už riešia vo viacerých projektoch.
Problémom, ktorý treba riešiť novým prístupom je nedostatočná kapacita letísk. Štruktúra letísk stále vychádza z tradičného riešenia z dôb začiatkov komerčného letectva. Pasažieri ako aj náklad sú zhromaždený v letiskovej hale terminály. Súčasný model pohybu pasažiera z terminálu až po nastúpenie do lietadla všetci poznáme, ako aj pohyb batožiny. Avšak štúdie, projekty dizertačné práce nezabúdajú ani na optimalizovanie a kapacitne dostačujúce riešenie nadväzujúcej dopravy cestujúcich zo širšej lokality letisko. Logistika pohybu cestujúcich musí byť riešená komplexne, reťaz je totiž taká silná, ako jej najslabší článok.
Možným riešením, ktoré navrhuje Vízia2020, je umiestnenie strategických aktivít letiska vplývajúcich na čas pohybu cestujúceho letiskom, ako aj na jeho komfort, bližšie k k vzletovej a pristávacej dráhe, a to do priestorov pod zem. Podľa tohto konceptu teda cestujúci budú prichádzajú ku lietadlu, a nie lietadlo ku cestujúcemu. Avšak samozrejme, cestujúci budú dopravovaný ku lietadlu pomocou rýchlych podzemných dopravných systémov, tzv. people movers.
Uvažuje sa aj o alternatívnej možnosti tzv. multimodálnych kontajnerov, ktoré by prevážali pasažierov a ich batožinu. Toto by mohlo urýchliť umiestnenie pasažierov a ich batožiny na palubu lietadla. Dokonca sa rozmýšľa, ako by bolo možné takýto systém kontajnerov vložiť na palubu lietadla. Poznamenávam, že aj ČSA pred nedávnom sa pripojila ku spoločnostiam, ktoré už používajú nakladanie a prevážanie batožiny v kontajneroch. Takýto spôsob aj napriek investíciám do úpravy Airbusov flotily ČSA je efektívnejší z hľadiska celkového handlingu, času, ceny, bezpečnosti.
Takýto systém by mohol byť podľa ďalšieho návrhu skombinovaný so servisom lietadiel pozdĺž runway, kde by lietadlá absolvovali niekoľko servisných zastávok, počas ktorých by boli pripravované na ďalší let, a postupne by sa takto dostávali k prahu vzletovej dráhy na take off.
Jedným z progresívnych nových modelov letísk je aj umiestnenie budov letiska, terminálov, odbavovacích budov do mesta, a vybudovanie letiskových vzletových a pristávacích plôch, nástupných mostov, gate-ov, nákladných terminálov, budov predletovej prípravy a servisu ďaleko od mesta a spojiť tieto dve strany vysokorýchlostnou dopravou (vlakmi). Spomeniem len niektoré výhody:
Takýto jeden veľký systém (kapacitne uspôsobený) vzletových a pristávacích dráh by mohol slúžiť aj pre viacero miest.
Z pohľadu cestujúcich by bol terminál umiestnený bližšie ako dnes.
Po optimalizovaní a dosiahnutí cieľov vízie 2020 o presnosti letov by bol možný okamžitý boarding pasažierov po príchode na samotné letisko ( tzv. airside letiska), čo by bolo ďalším okom v reťazi opatrení šetriacich čas pasažiera.
Emisie, znečistenie a hluk by sa bezprostredne dotkli menej ľudí, ako je to v súčasnosti
Koncept door to door ( od dverí ku dverám).
Na druhej strane sú tu zápory potrebné vyriešiť, ako napríklad vysoké počiatočné náklady potrebné pre vybudovanie takéhoto systému, parkovanie presunuté do miest, veľa pasažierov by muselo meniť dopravný prostriedok...
V niektorých nutných prípadoch by mohli byť umiestnené letiská aj na more. Niekoľko príkladov už môžeme vidieť v Janponsku a Číne. Zatiaľ sú konštruované ako umelé ostrovy, alebo pontónovej štruktúry, upevnené na morskom dne. Takáto konštrukcia využíva pneumatické systémy na kompenzovanie prílivov a stabilizovanie plošiny. Súčasné takéto letiská typu umelého ostrova sú navrhnuté v koncepčnom usporiadaní, budúce však by boli vytvorené typu veľkého kruhového pobrežia, aby mohlo byť priblíženie na ne ako aj proces vzletu vykonávaný zo všetkých smerov, a boli tak nezávislé od smeru vetra. Maximálne možne by aj vďaka tomuto boli eliminované dopady počasia. Dokonca sú aj návrhy plávajúci letísk. Optimistické názory hovoria, že by boli dokonca cenovo efektívnejšie ako napr. letiská postavené ako umelé ostrovy. Tieto by sa mohli natáčať podľa smeru vetra, a vĺn, bola by možná ich ďalšia prístavba podľa potreby. Prepojené by boli vysokorýchlostným dopravným systémom v potrubí. Vývoj letísk na mori je záujmom aj niekoľkých európskych krajín. Skutočne, tieto nápady sú takpovediac na stole. Skúsenosti z vývoja v Japonsku ukazujú, že je to však veľmi dlhý proces a finančne extrémne náročný.
Nový koncept letísk, nové riešenia vyžadujú nové štandardy, normy, legislatívu, ako aj prehodnotenie ich dopadu na človeka ako osobnosť. A keď som v úvode spomenul štatistiku preplnených letísk, pre úplnosť doplním, že na druhej strane je tu aj približne 2200 ďalších letísk, ktoré sú hlboko pod limitom ich využitia. Väčšina týchto sa ale nenachádza husto osídlených oblastiach s najhustejším tokom leteckej dopravy. Spomenutý systém spoločných vzletových a pristávacích dráh pre viacero miest by mohol byť riešením aj tohto problému.
Treba však povedať, že letisko bude mať z hľadiska business modelu v budúcnosti ešte väčší význam. Niektoré nové predpokladané business modely priblížim snáď nabudúce.
