Ako som absolvoval psychotesty v LVN Košice

Je utorok 16.3.2009 sedem hodín ráno a čakám na ôsmom - najvyššom (aká to irónia), poschodí v podstate sedemposchodovej budovy. Nezbláznil som sa, ôsme poschodie je skutočne len taká malá „prístavba“ v porovnaní s predchádzajúcimi podlažiami a nich rozmiestnenými oddeleniami. Skrátka také orlie hniezdo. Maratón fyziologických vyšetrení som absolvoval deň predtým, teraz ma čaká sonda do pilotovej duše. A motoriky.

Každú úlohu mi podrobne vysvetlí a na kontrolných príkladoch skontroluje, či chápem „vo co go“. Testy sú v papierovej podobe, takže v prípade potreby netreba nič reštartovať. Konečne mám v praxi možnosť vidieť, že technologické zaostávanie má aj svoje svetlé stránky. Úlohy sú samozrejme na čas, ale nikto ma neznervózňuje hláškami „že už bude o chvíľu koniec“. Ono toho času aj tak nie je veľa, niekedy usporím nejakých 30-45 sekúnd na rýchlu kontrolu, inokedy musím skončiť skôr, než všetko dokončím. Jednotlivé úlohy nie sú ničím, s čím by som sa v už v nejakej podobe v živote nestretol – labyrint, počítanie zvyšných kociek v rôznych 3D útvaroch, porovnávanie čísiel, umiestnenie geometrických tvarov do štvorca, atď. Odteraz mi už nikto nemôže povedať, že lúštením rôznych rébusov v časopisoch márnim drahocenný (pracovný) čas :-)

Druhá prichádza obávaná „plachta“. Mužský hlas z nahrávky mi najprv číta len jednotlivé kombinácie čísel a písmen, napr. 16 ABC, 35 BRC, .... Prestávka medzi jednotlivými kombináciami nie je dlhá, možno 2-3 sekundy, orientáciu v hárku mi ale uľahčuje zoradenie „R-kových“ kombinácii na pravej strane A3 hárku, takže mám čas zaregistrovať, že za mužským hlasom v nahrávke sa otvorili dvere. Koľko kombinácii bolo prečítaných, si ale presne odhadnúť netrúfnem. Čokoľvek medzi 30 a 60. 

Prichádza vyšší level a známe kombinácie čísiel a písmen - napr. 18-67 ABC-OKR, ktoré si musím v hlave vyskladať a správne zaškrtnúť v tvare 18ABC 67OKR. Tempo čítania plus mínus ako predtým. Subjektívneho času je vzhľadom na znásobené množstvo informácii menej, občas mi niečo ujde, ale kašlem na to a sústreďujem sa na aktuálne čítané kombinácie. Mužský hlas z nahrávky preglgol.

Tretí najvyšší level. To isté ako predtým ale pri zaškrtávaní musím farebne odlíšiť párno-párne a nepárno-nepárne kombinácie červenou farbou (napr. 28CD, 17BRC) a modrou zas tie zmiešané (64BCD, 37AC). Do pazúrov som dostal ceruzku ostrúhanú z dvoch strán. Teraz som preglgol ja.

Po skončení „plachty“ si ma berie do svojej ústavnej starostlivosti mladý psychológ a neformálnym: „Tak poď!“, ma uvádza do svojho malého panoptika, ktorému kraľuje „kombajn“. Je mi vysvetlené, že taký stroj je len jeden, poslaný voľakedy z Prahy, takže na rozdiel od iných vecí, táto sa doma natrénovať nedá. Rozhodne by som takto hrubo nepodceňoval domácich kutilov.

Pred sebou mám tri svetelné tabule a ovládací pult pozostávajúci z troch pák a dvoch pedálov. Moja márna snaha napchať si nohy pod pult k pedálom potvrdzuje doktorove slová o vekovej vyzretosti celého zariadenia, vo mne budí podozrenie, že na tom voľakedy trápili hlavne stíhačov a pripomína, že nám nové generácie rastú ako z vody.
Skrátka, keď sa na strednej tabuli medzi mnohými inými objavia aj dve červené bodky, musím stlačiť pedál náležiaci k tomu krajnému panelu, kde žiadna červená bodka nebude. Čiže ak nebude na ľavom paneli, tak stlačím ľavý pedál. A naopak.

Ak sa na stredovom paneli objaví len jedna červená bodka (rovnako ako v predchádzajúcom prípade obklopená modrými, zelenými, atď. bodkami), mojou psou povinnosťou je rukou potiahnuť tú páku náležiacu ku konkrétnemu panelu, kde budú dve bodky rovnakej farby k sebe najbližšie. Ak napr. budú zo všetkých panelov k sebe najbližšie dve zelené na stredovom paneli, potiahnem strednú páčku, ak dve modré vľavo tak ľavú, ak dve červené vpravo......

Záverečné poučenie. Smiem/musím používať obe nohy a len jednu – dominantnú ruku. Keď zatiahnem správne, paneli zhasnú a rozsvieti sa nová kombinácia. Pokiaľ nesprávne, panely nezhasnú a musím sa opravovať až kým, nezvolím správny ovládač. Nemám do toho trieskať, lebo vznikne spätná väzba a môže sa stať, že síce potiahnem správne, ale panely nezhasnú a budem musieť pohyb zopakovať.

Zmeria mi tlak. Sedím ako na chopperi (vlastné kolená ma bližšie nepustia) a než to celé vypukne, beriem si k srdcu radu môjho dobrého kamaráta, leteckého lekára, že to mám radšej robiť pomalšie a správne ako rýchlo a s chybami. Dalo sa. Netrieskal som. Doc mi opäť zmeria tlak.

Vyšší level. To isté, ale na uši dostávam slúchadlá, v ktorých je slabé pípanie, občas prerušené sekundovou prestávkou. Takže popri zápase s „kombajnom“ musím pípania počítať a ak nastane „prestávka“, nahlas doktorovi povedať počet pípnutí. Tak toto sa moc nedalo. Zvyčajne som sa prepočítal o 1-2, alebo naopak nedopočítal 1-2 pípnutia. Doc krúti hlavou a ja sa v duchu lúčim s MC1. Využiť zaháľajúcu ľavú ruku ma napadlo až ex-post. Tlak mi už radšej nemeral. Občas som s tým trieskal.

Nasledujú „lietadelká“ na počítači a spolu s nimi aj doteraz prehliadaný technologický pokrok. Svetelným perom musím na obrazovke označiť, v ktorých z troch osí sa musí lietadlo otočiť, aby sa dostalo zo situácie na obrázku vľavo do situácie na obrázku vpravo. Hneď vzorový príklad robím zle a je mi vysvetlené, že mám zabudnúť na praktické lietanie a sledovať len osi v ktorých lietadielko zmení smer. Čiže na zmenu polohy lietadielka doprava (zmenu kompasového kurzu napr. zo 180° na 270°) nebudem používať krídelká ale len smerovku. Technologický pokrok niekedy niestojí za moc... Úloh je celkom 13, na každú máte 2,5 minúty, dodatočné opravy nie sú možné.

Poslednou úlohou v panoptiku, opäť na počítači, je známa „výseč“. Cieľom je v oblasti vymedzenej stredovým obráteným T udržať vybodkovanú „výseč“ v tvare vrcholom nadol obráteného trojuholníka (skrátka predstavte si iný, oveľa príjemnejší trojuholník), ktorý sa neustále kolíše ako starý foter po výplate a zároveň mení smer doľava-doprava, dopredu-dozadu. Aby som tohto neposedu udržal okolo T, pravou rukou na páke (páka bola súčasťou klávesnice s farebnými tlačidlami, ktorú David popísal vo svojom článku) korigujem výkyvy „výseče“, ľavou nohou a stláčaním ľavého pedála ju posúvam zľava doprava a pravou nohou a stláčaním pravého pedála ju odďaľujem.

Ergonometria stolíka opäť nepočítala s nikým nad 175 cm, takže sa uchyľujem k „obľúbenej“ chopper position. Stále milý a ochotný lekár mi vysvetľuje, že toto so skutočným lietaním nemá nič spoločné, aj keď to pripomína flight directora, a cieľom je zistiť moje motorické schopnosti. Prvé 3 minúty sú skúšobné, potom sa pôjde 10 minút naostro.

Peklo. Týždeň predtým som na TL-28 v Prahe trénoval ILS zostupy relatívne bez problémov. Tu som rád, keď bláznivo tancujúcu „výseč“ aspoň na sekundu preženiem stredovým T.  Moje motorické schopnosti zrejme stoja za milú Jarmilu a radšej začnem poškuľovať po električkách a trolejbusoch, než po lietadlách. Aj keď okolo siedmej ostrej minúty, keď prestávam vnímať negatíva chopper position, začínam mať jemný pocit, že mi to ide lepšie.... „Výseč“ sa opäť rozlúčila s T. 

Po panoptiku motorickej hrôzy, prichádzajú na radu obľúbené osobnostné testy. Opäť som v miestnosti, v ktorej som ráno začínal a známa sestrička mi na stôl kladie sadu papierov. Vedľa už sedia letuška a letušiak a lúskajú iný, na aerowebe už popísaný inteligenčný test – priradiť správne poradie od 1 po 6 rôzne rozpohybovaným obrazcom. To ešte možno nevedia, že ich tiež čaká „kombajn“. Minimálne tá prvá ľahšia časť.

Najprv vyplňujem jeden kratší – kontrolný dotazník, to aby bolo neskôr podľa čoho porovnávať a hneď plný „nedočkavosti“ začínam lúskať 300 „otázkový“ dotazník s dnes už legendárnymi vetami: „Rád sa dívam do ohňa. Rád sa prechádzam v daždivom počasí. Partneri by mali mať sex až po svadbe.“. Krížikom môžem vyjadriť len svoj súhlas alebo nesúhlas. Keď s nejakým tvrdením nie som stotožnení ani kladne ani záporne, musím sa prikloniť k tomu, čo my je bližšie, respektíve môžem ešte ku krížiku pridať bodku, že nie som s tým úplne zajedno. Bodku pre istotu pridávam k súhlasu, že sa rád pozerám do ohňa - mám to predsa v génoch ešte po praprapra.....predkoch, ale nechcem aby zo mňa niekto náhodou urobil pyromana. Zato v predmanželskom sexe mám úplne jasno.

Pravdou je, že takýto osobnostný dotazník len ťažko oklamete, rozhodne v ňom ale cielenými odpoveďami môžete potlačiť alebo naopak zvýrazniť niektoré svoje charakterové rysy. Nie je na tom nič zlé, v praxi to robíme celý život. Len si treba dávať pozor a na podobné, len inak formulované vety reagovať rovnako. Plus predtým ste vypĺňali kontrolný dotazník. Veď testy na pamäť robíte hneď medzi prvými, takže budete vedieť, čo si môžete dovoliť :-)

Nasleduje motivačný dotazník. Musím v ňom na seba prezradiť kto a čo sú moji rodičia, počet súrodencov, či som mal šťastné alebo inak postihnuté detstvo, navštevované a pretrpené vzdelávacie ústavy a zamestnania, kedy som sa začal zaujímať o lietanie, čo mám o tom prečítané, ako tragicky ponesiem verdikt, že so mňa pilot nebude (alebo bude), svoje dobré a silné stránky, najlepšie a najhoršie zážitky, koľko mám nalietané, naskákané, namodelárčené ......

Poučený podobnými vyplňovačkami z minulosti a ich často mylným rozborom, sa snažím byť čo najstručnejší a optimistický. Našťastie ani nemusím veľmi klamať. Detstvo som prežil počas bezstarostných 80-tych rokov a s výnimkou drobných problémov s občianskou výchovou a červenými šatkami mi ho nič nekazilo. Lietanie mám v rôznych podobách ako hobby od detstva, čítať viem.

Práve keď chcem skončiť a odísť, mysliac si, že je koniec, sestrička mi podá čisté papiere a ceruzku. Mám nakresliť strom, muža a ženu. V tej chvíli by som si radšej odrezal ucho.

Mám hodinu voľno, potom príde na rad osobné stretnutie s psychologičkou a očakávané vyhodnotenie. Idem sa vyvetrať do centra a v miestnom chocolate shope kupujem priateľke mierne predražené ručne robené čokoládové bonbóny špičkovej kvality, ktoré si (vďaka mojej neopatrnosti) veľmi obľúbila počas našej predchádzajúcej spoločnej návšteve Košíc. Sám si v rámci prípravy na pohovor hádžem do úst nejakú 70% „horčinu“ z Ekvádoru. Medzi kusaním ma majiteľ poučuje, že s miestnymi indiánmi – pestovateľmi kakaových bôbov, bolo jednané v rámci Fair Trade. Svet je naozaj dobrý.

Oproti mne sedí príjemná pani doktorka a listuje si v mojich výsledkoch. Pýta sa ma, či tuším ako som dopadol. Úprimne odpovedám, že sa to ani len neodvážim hádať.
Testy inteligencie dopadli veľmi dobre. V tomto ohľade sa nelíšim od väčšiny pilotov. „Plachta“ skúmajúca rozloženie pozornosti, dopadla veľmi dobre, takže môžem lietať aj mašiny, ktoré budú mať v kokpite veľa budíkov a čudlíkov. Testy motoriky dopadli dobre, bol som síce trošku pomalší a opatrnejší (najmä počas testu s počítaním pípaní), ale takmer vždy som sa pod stresom rozhodol správne. A to sa najmä v civilnom lietaní cení. Potvrdila sa tak dobrá rada kamaráta lekára, že nie je dôležitá rýchlosť, ale správnosť reakcie. A počítanie pípaní vás má hlavne vystresovať.

 „Lietadielká“ dopadli dobre, aj keď na počudovanie som chyboval v najľahších úlohách (už popísaná zámená smerovky a krídelka, treba skrátka zabudnúť na lietanie a všímať si len osi otáčania) a naopak tie najťažšie som riešil rýchlo a správne. V priemere do 40 sekúnd.

Následne zatajujem dych. „Výseč“ som vraj robil veľmi dobre, vidno že lietam a že som skúsil aj vetrone. Snažím sa skryť šok.

Osobnostne som vyzretý (keby to tak v tej chvíli mohli počuť niektorí bývalí pedagógovia, zamestnávatelia, priateľky, ....), svoje drobné muchy samozrejme ale mám. Pýta sa ma, či by som v budúcnosti nechcel lietať aj veľké mašiny, keby sa vyskytla taká šanca. Rozprávam, že určite áno, to ale aerolínie nebudú smieť odo mňa pýtať pol a viac mega za typovku na „Bééinga“ oplátkou za plat v duchu najlepších slovenských tradícií, čiže málo peňazí za intelektuálne náročnú a zodpovednú prácu, na ktorú sa musíte draho pripravovať niekoľko rokov. Podľa rozprávania mojich známych mám aj tak pocit, že pre mladých pilotov zásady Fair Trade neplatia a všetci sa raz stretneme v Iraqi Airways. Toto som jej už ale na nos nevešal, keďže som pár minút predtým nahlas negoval sklony k melanchólii a sebevražde. Ekonomickú sebevraždu lietania ako hobby sme radšej veľmi nerozoberali. Podobne ako moje kresby.

Suma sumarum. Psychologické vyšetrenie v Košiciach bolo maximálne profesionálne, lekári a sestričky boli milí a ústretoví, nikto ma od lietania neodradzoval (veď čo už aj teraz so mnou :-), všetko mi bolo vždy jasne a zrozumiteľne vysvetlené, keď som niečomu nerozumel, mohol som sa kedykoľvek opýtať, záverečný debriefing bol špičkový, pani doktorka ma neohurovala žiadnymi psycho teóriami (aj keď deň predtým vraj mladý doktor skúšal freudovskú psychoanalýzu na mladej letuške, tam ale mohlo ísť o celkom inú motiváciu :-), ani sa ma nesnažila vytočiť, bol to úplne normálny rozhovor a rozbor.

Nebudem sa už ďalej vykecávať. V prípade záujmu nájdete potrebné info na www.lvn.sk . A ešte jedna vec. Celá tá sranda stála 281 EUR.