Je pre mňa cťou, môcť o tomto človeku a jeho diele priniesť Vám, čitateľom Aerowebu, aspoň krátky prierez jeho životom a tým, čo pre letectvo ako ho poznáme dnes urobil...
Celý príbeh sa začína v USA, v období, kedy bola ešte komerčná letecká doprava v plienkach. Ústrednou postavou je chlapec menom Elrey Borge Jeppesen. Svojim spôsobom výnimočný človek, ktorý prišiel so správnym nápadom v správny čas. Možno bez ostychu povedať, že umožnil rýchlejší a najmä bezpečnejší rozvoj letectva smerom, ako ho poznáme dnes.
Všetko sa začalo v roku 1921. Vtedy ešte len 14-ročný Elrey Borge Jeppesen usadol po prvý krát v živote do lietadla. A ako zrejme mnohí z Vás
„Bolo to pre mňa očarujúce. Človek sa cítil ako vták, súčasť lietadla. Spomínam si ako pilot vypol motor a kĺzali sme dolu. Bolo počuť piskot oceľových laniek a bolo vidno obrysy rebier a nosníkov v krídle, cez ktorého plátenný poťah presvítalo slnko. Vtedy som si pomyslel- toto je niečo pre mňa“
To sú slová kapitána Jeppa, ako ho zvykli familiárne nazývať, uverejnené v novinách v roku 1988. Tým zázračným lietadlom bola Curtiss JN-4 „Jenny“. Po tomto prvom zážitku sa Jeppesen s vervou vrhol za svojim snom. Začal si odkladať peniaze zarobené rozvážaním novín a najrôznejšími brigádami. Absolvoval základný výcvik, s prvým sólom po dvoch hodinách a pätnástich minútach letu. Pilotnú licenciu získal ako 20-ročný, podpísaná bola Orvillom Wrightom!!
V poslednom ročníku strednej školy mal dostatok peňazí, kúpil si vlastnú JN-4 Jenny, zanechal školu a s lietajúcim cirkusom s názvom Tex Rankin’s Flying Circus, odletel po spojených štátoch. Tomu sa hovorí začiatok kariéry...
Neskôr začal lietať na DH-4 „Liberty“ pre Fairchild Aerial Surveys, fotografujúc a mapujúc terény od texaských hraníc až po poloostrov Yucatan na juhovýchode Mexika. Koncom 20-tych rokov však prišlo obdobie s menším náletom, a tak v roku 1930 nastúpil k Boeing Air Transport (neskôr zlúčením s Varney Airlines a ďalších, vznikli United Air Lines). Salt Lake City- Cheyenne/ Salt Lake City- Oakland, bola jeho linka. V tom čase najlepšie platená (50$ týždenne plus 14 centov za každú míľu), ale zároveň najnebezpečnejšia trasa.
“Nad horami to bolo náročné a nepríjemné lietanie. Lietali sme od jedného miesta pre núdzové pristátie k druhému. Veľmi často sa stávalo, že sme na tých políčkach prečkali celé hodiny, pokým sa počasie neumúdrilo.”
“V zime v roku 1930 zahynuli na tej linke 4 moji kolegovia a kamaráti. Krutá daň. Vtedy som si to uvedomil.”
Tak sa začala éra zhromažďovania informácií, poznámok a údajov. Často sa spomína jeho prvý poznámkový blok v čiernej väzbe v hodnote 10 centov. Zapisoval dĺžky pristávacích plôch, informácie o osvetlení, o prekážkach…
Nechýbali nákresy terénu a usporiadania letísk. Zbieral tiež telefónne čísla na miestnych farmárov, ktorý v tom čase viac alebo menej úspešne nahrádzali meteo službu. Prelietaval prekážky a zapisoval ich výšky, zakresľujúc poctivo do vznikajúcich máp.
“Začal som jednoducho všetko zakresľovať, prešiel som celú trasu, hľadal vhodné miesta na núdzové pristátie, prekážky v ich okolí, ich polohu voči železnici alebo ceste…”
Jeppesenov poznámkový blok zmenil históriu letectva. Z počiatku venoval kópie svojich poznámok len kamarátom a najbližším kolegom. Sami mu neskôr začali dodávať aktualizované poznámky a údaje. Dopyt po jeho mapkách rástol, a tak začal kópie predávať po 10$ za kus. Vznikali v suteréne jeho bytu!
“Nebolo to pre peniaze… Išlo najmä o prežitie a vylepšenie mena leteckej dopravy v očiach bánk a finančných inštitúcií…”
Zaujímavá je “historka” z roku 1934, kedy sa Boeing Air Transport premenili na United. Jeppesen letel pri úsvite nad Illinois v Boeingu 247. Zazrel horiacu stodolu a šíriaci sa požiar. Krúžil nad farmou pokým nezobudil jej obyvateľov. Dostal vraj vtedy za svoj počin kyticu orchideí, ktoré venoval jednej z prvých letušiek United Air Lines, Nadine Liscombovej. Dva roky na to sa zosobášili…
Po vzniku United existoval v rámci spoločnosti systém leteckých mapiek a postupov. Piloti si však veľmi rýchlo osvojili systém od Jeppesena a spoločnosť United naň postupne definitívne prešla. Tým v podstate odštartovala obrovský komerčný úspech.
Jeppesen Airway manual začali postupne používať takmer všetky letecké spoločnosti, ako aj americká armáda... V priebehu nasledujúcich desaťročí sa vyvinul do podoby, ako ho poznáme dnes.
Jepp z United odišiel v roku 1954. Koncom päťdesiatych rokov už zamestnával vyše 200 ľudí, v novej budove v meste Denver, CO. V roku 1961 predal spoločnosť Jeppesen & Co. firme Times Mirror, zostal však v jej vedení. V roku 1974 sa k spoločnosti Jeppesen pripojila Senderson Films, zaoberajúca sa výcvikom a pomôckami pre pilotov.
Celý tento príbeh je uskutočneným snom jedného neuveriteľného človeka.
Na jeho počesť bol pomenovaný terminál Denverského medzinárodného letiska, známy unikátnym architektonickým poňatím so strechou v tvare zasnežených vrcholov hôr.
Jeppesen získal viacero ocenení. Okrem iných, v roku 1971 cenu FAA za enormný prínos k bezpečnosti a rozvoju leteckej dopravy a v roku 1995 cenu Edwarda Warnera, najprestížnejšie ocenenie udeľované ICAO.
Ešte posledný citát z roku 1984…
“Niekedy, keď stojím na nádvorí a pozorujem západ slnka za Skalnatými horami, moja myseľ putuje späť do čias leteckej pošty a premýšľam o všetkých tých odvážnych chlapoch... Boli to úžasné časy...”
Kapitán Jepp zomrel v roku 1996. Boeing kúpil jeho spoločnosť o štyri roky neskôr. Meno spoločnosti však zostáva zachované a zrejme sa ešte dlho bude spájať s presnosťou, bezpečnosťou a štandardmi ktoré táto spoločnosť vniesla do sveta letectva…
Verím, že ste po prečítaní tohto článku získali trochu iný pohľad na vec. V ďalšom pokračovaní sa budeme venovať priamo čítaniu a porozumeniu prístrojových mapiek...